15. októbra sa v novom štýlovom bratislavskom podniku Re:fresh odohral prvý koncert skupiny Dragdolls. Re:fresh sa nachádza v samotnom centre na Ventúrskej ulici vedľa Sladovne - House of Beer. Vonku je menšia terasa, vnútro tvorí bar a priestor reštaurácie. Hudobný klub sa nachádza v podzemí spolu s ďaľším barom. Začiatok akcie bol ohlásený na 21:00, ale ako to býva zvykom začalo sa okolo 22 hodine. Priestorovo mi klub veľmi pripomenul bývaly Club´80. Priestor sa pekne zaplnil a na "stage" prišli po prvý krát pred živé publikum Dragdolls. Vybalili svižný, energický rock seknutý klávesami a samplami v duchu NIN, Marylin Manson. Podobne bolo cítiť vplyv týchto formácii aj v celkovom prejave frontmana Kubíka. Avšak myslené len v dobrom, teda niežeby Dragdolls boli len nejakou kopírkou. Veľmi dobre celé vystúpenie dokreslovala digitalná projekcia. Skupina drtila jednu skladbu za druhou, pričom sa každá dočkala pozitívnej reakcie publika a patričného aplauzu. Kubík nešetril slovom "Fuck" ako ani stojan na mikrofón, ktorý zväčša ostal niekde pohodený. Ani neviem ako a odozneli posledné tóny. Chalani podali super výkon a ani v najmenšom nebolo vidno nejakú trému z prvého vystúpenia. Z mojej strany skutočne spokojnosť. Potešilo ma vidieť novú slovenskú skupinu, ktorá ma fakt drive.
Dragdolls live v klube Re:fresh
Na záver ešte zahrala skupina Got Blue Balls zo Sliača, ktorej som už žiaľ nevenoval toľkú pozornosť. Dragdolls ma jednoducho dostali :)
V nasledujúcom videu si môžete vypočuť ich EP Spit.
Pri jednom z domácich upratovaní som objavil "oxeroxovaný" komix, ktorý mi daroval pred niekoľkými (cca šiestimi) rokmi taliansky fanúšik skupiny Lacrimosa - Marco Codazzi na festivale Sziget v Budapešti.
Akosi mi to nedalo a vravím si, že by bola škoda keby toto dielko zapadlo prachom zabudnutia. Žial s Marcom nie som v kontakte, a ani po letmom hľadaní cez google sa mi nepodarilo s ním skontaktovať. Asi sa už kresleniu ani nevenuje, no možno keď niekedy narazí na toto video poteší sa :)
Robert Smith, spevák skupiny The Cure, 1981
Najprv som myslel, že tento komix len naskenujem a pokiaľ sa podarí aj preložím do trošku zrozumiteľnejšieho jazyka ako je taliančina :) a zavesím ho na tento blog. Veľké nádeje do prekladu som vložil do skutočnosti, že komix vznikol na základe skladby The Drowning Man (z albumu Faith z roku 1981) od skupiny The Cure. Takže prvá vec bola pozrieť si text tejto pesničky v origináli, teda angličtine. Na prvý pohľad to nevyzeralo o nič ľahšie :) Potom som siahol po google prekladači a tam som zistil, že až na prvé dve strany ide o pôvodný text piesne, len v taliančine. To ma potešilo, a tak ma napadlo, že by bolo dobré do komixu zakonponovať aj samotnú hudbu, a tak vznikol formát videa. S tým súvisela následna úprava v Photoshope, nakoľko komix mal formát 8 stránok A4. Takže stránky bolo potrebné postrihať na obrázky a trošku upraviť.
Na druhej strane je začiatok komixu, kde je vyobrazený pohrebný sprievod. Tak som si povedal nech to je zaujímavejšie, že tam na úvod dám nejakú pohrebnú pieseň. Rozmýšľaľ som nad Smútočným pochodom od Chopina, alebo Pohrebným pochodom z orátoria Saul od Händla, avšak oba sa mi zdali moc pompézne k obrázku nejakého dedinského pohrebu. Tak som nakoniec našiel smútočnu talianskú ľudovú pesničku Scura Maie z regiónu Abruzzo. Tú sa mi podarilo stiahnuť avšak s úvodným slovom, takže som časť z nej potreboval orezať. K tomu mi pomohol program Power MP3 Cutter, ktorého bezplatná verzia ponúka možnosť odrezať 30 sekúnd zo skladby, čo mi našťastie stačilo :)
Potom už len nasledovalo presné napasovanie/načasovanie zobrazovania obrázkov k textu skladby a nakoniec pridanie anglických tituliek.
Neve McIntosch ako Fuchsia Groan v seriáli Gormenghast od BBC, 2000
Záverom len spomeniem, že námet piesne The Drowning Man si The Cure požičali z knihy Gormenghast, ktorú napísal angličan Mervyn Peake.
Oficiálny plagát výstavy: Ernst Fuchs - Retrospektíva
Necelý mesiac ešte potrvá v Pálfyho paláci Galérie mesta Bratislava unikátna výstava 84-ročného rakúskeho výtvarného génia a zakladateľa viedenského fantazijného realizmu Ernsta Fuchsa.
Ernst Fuchs (84) pózuje pred olejomaľbou Víťazstvo Jednorožca (r.1992) - foto: Pavol Urbi, Aktuálne.sk
Ako názov tejto výstavy - Retrospektíva napovedá, ide o prierez 70-ročnej tvorby tohto umelca. Od počiatočných expresionistických kresieb uhľom cyklusMesto1945(kde zobrazuje vojnou poznačenú Viedeň), cez cyklus Jednorožec obdobie kde tvoril v parížských kaviarňach miniatúrne obrazy v štýle starých majstrov, kde sa mu dostalo obdivu od Salvadora Dáliho, až po ďaľšie okruhy s témami zo Starého a Nového zákona, židovskej a kresťanskej
mystiky, ako aj vizuálnymi a pestrofarebnými
krajinami, ikonickými
portrétmi i erotikou.
Zaujímavé je vidieť ako svoje malé rytiny ako Víťazstvo Jednorožca, Sfinga Mystagoga, po desiatkach rokov premenil na olejové maľby. Objevuje sa tu aj najväčšia autorova kresba Obetovanie Izáka s rozmermi 5x3 metr. Záverečným cyklom je minuloročný s názvom Hlavy prorokov, ktoré tvoria expresionistické
kresby Rasputin, Nabuchodonozor, Atlét, Ohnivý prorok, Portrét dámy
nažlto a iné. Expozíciu spestrujú aj plastiky Vznášajúca sa Venuša, Golem, Busta Evy Christiny či Sfinga z pieskovca, ktorá je z bronzu a zlata.
Obetovanie Izáka, uhoľ (r.1990) - foto: Pavol Urbi, Aktuálne.sk
Pre mňa je táto výstava vrcholnou a najzauíjmavejšiou výtvarnou udalosťou tohto roka v Bratislave. Vrelo odporúčam navštíviť každému priaznivcovi a znalcovi umenia :) Záverom spomeniem ešte slová francúzskej umelkyňe žijúcej vo Viedni - Rose Gabriel De la Lyre z ich spoločnej výstavy, ktorá sa konala pred dvoma rokmi v River Gallery. "Ernst je úžasný. Bola som jeho žiačkou rok a za ten rok som sa
naučila veľa o maľbe, ale najmä o živote a filozofii. On je maliar,
architekt, dizajnér, spevák, filozof. Proste umelec života".
Vznášajúca sa Venuša - foto: Július Dubravay, Plus Jeden Deň
Asi pred mesiacom mi cestou do práce "padol do oka" modrý plagát týpka v trenkách :) Potom v decembrovom čísle Goldmana nájdem článok ako aj rozhovor o Robertovi Wilsonovi, priznám sa toto
meno som počul po prvý krát :) Kedže je dnes prvá nedeľa v mesiaci - to znamená voľný vstup do SNG, o poobedný program som mal postarané.
* Robert Wilson - videoportrét Dita von Teese
Hneď po vstupe ma zaujala tma, z ktorej sa vynára prvý videoportrét, kde herec Steve Buscemi v bielom plášti stoji za operačným stolom, na ktorom leží veľký kus čerstvého krvavého kravského mäsa a podupkáva si nohou do rytmu grotesknej pesničky. Ďalej možno vidieť Johhny Deepa v kožušine a klobúku na ružovom pozadí, a potom prichádza hlavne pre mužskú časť návštevníkov asi čerešnička v podobe sporo odetej Dity Von Teese sediacej na hojdačke. Veľmi esteticky vyznieva päť čiernobielych portrétov Salmi Hayek s boa, kde vyzerá ako filmová herečka z 30-tych rokov. Asi "najživší" je videoportrét drsne tváriaceho sa Brada Pitta s pištoľou, ktorý ju na diváka namieri a začne striekať vodu :) a nakoniec naňho začne pršať. Smiešne pôsobí dikobraz na vesmírnej oblohe. No nebudem tu vymenovávať všetky, veď si prídite pozrieť túto výstavu aj Vy.
Nakoniec len chcem povedať, že ide o veľmi príťažlivú prezentáciu umenia kde je spojený obraz, pohyb a zvuk. Škoda len, že zvuky z ostatných miestností sa dosť prekrývali, čo pôsobilo trochu chaoticky. Zaujímavý pocit bolo sledovať aj nepatrné pohyby daných diel, človeka to donúti sa "zastaviť" a uvedomiť si aj takú samozrejmosť, ktorej možno nevenujeme v bežnom živote toľkú pozornosť, ako je napríklad dýchanie. Každopádne keď budete stáť pred niektorýmo s videoportrétov obklopený tmou, určite Vás niektorý pohltí :)
